Psychické procesy, stavy a vlastnosti
· Psychiku jednotlivca tvoria psychické procesy, psychické stavy a psychické vlastnosti.
·
· Psychické procesy – predstavujú psychologickú kategóriu relatívne rýchlych a premenlivých a teda najmenej stálych duševných javov. Ich výsledkom sú určité psychické obsahy – vnemy, predstavy, sny, spomienky, vedomosti, myšlienky, pocity atď..
·
· Delia sa na:
- kognitívne /poznávacie/ - sem patria najmä senzorické procesy, vnímanie, učenie, pamäť, pozornosť, imaginácia, myslenie.
- emocionálne – vedú k vzniku emócií, ktorých subjektívne prežívanú zložku označujeme ako cit /radosť, smútok, zlosť, hnev/.
- motivačné – psychické sily, ktoré aktivizujú a usmerňujú správanie /pudy, potreby, inštinkty, záujmy, postoje, hodnoty, konflikty atď./
Psychické stavy – sú relatívne stabilnou charakteristikou psychickej činnosti človeka. Rozdiel medzi psychickými procesmi a stavmi spočíva teda v tom, že v štruktúre psychickej činnosti psychické stavy predstavujú akoby stabilnejšie, stálejšie psychické javy. Ich existenciu potvrdzuje najmä introspekcia – človek dokáže rozlíšiť, či sa nachádza v dobrom, alebo v zlom psychickom stave.
Rozlišujú sa psychické stavy: trvalé a dočasné.
Psychické vlastnosti – predstavujú relatívne stále útvary, ktoré zabezpečujú určitú úroveň činnosti a správania, charakteristickú pre daného človeka. Rozlišujú sa vlastnosti:
· prirodzené – vznikali vo fylogenéze, tvoria prirodzenú podstatu človeka napr. jeho temperament, ovplyvňujú činnosť i dynamiku priebehu psychických procesov.
· získané /nadobudnuté/ - utvárajú sa na základe psychických procesov v priebehu vývinu človeka – ontogenézy jeho osobnosti. Závisia od interakcie vrodených vlast-ností, vplyvov prostredia a sociálnych vplyvov, učenia atď.. Všetky psychické vlastnosti osobnosti môžeme klasifikovať do štyroch základných skupín:
1. schopnosti
2. temperament
3. záujmy
4. charakter