Kognitívne poznávacie procesy

Kognitívne poznávacie procesy – poznávacie sa vo všeobecnosti vymedzuje ako proces utvárania obrazu sveta vo vedomí človeka. Výsledkom procesu poznávania je poznanie. Patria sem:

Pociťovanie: 

•         najjednoduchší poznávací proces

•         pociťovaním získavame základné informácie o vonkajšom svete ako aj o stave vlastného organizmu

•         pociťovaním realizujeme psychické spojenie organizmu s prostredím a orientáciu organizmu v okolitom svete

•         výsledkom pociťovania je pocit

•         pocit má fyziologický základ v činnosti v činnosti analyzátorov

•         pociťovanie je prejav citlivosti zmyslových orgánov – analyzátorov. Pocit je výsledný efekt aktivity jednotlivých analyzátorov

•         pocit je bezprostredný odraz jednotlivých vlastností predmetov, vecí alebo javov, ktoré pôsobia na zmyslové orgány človeka

Vnímanie:

•         psychický proces, ktorý informácie nielen prijíma, ale ich aj spracúva

•         spoznávanie okolitého sveta rozličnými zmyslami súčasne

•         vyššia forma psychického spojenia organizmu s prostredím

•         vzniká spojením viacerých pocitov, nie je však ich jednoduchým súčtom

•         súčinnosť viacerých analyzátorov pri prijímaní podnetov

•         výsledkom procesu vnímania je vnem

•         vnem je bezprostredný odraz predmetov a javov ako celkov vo vedomí človeka

•         vnímanie zabezpečuje bezprostredný kontakt človeka s prostredím. Je základným psychickým regulátorom

•         vnímanie je vlastné každému ľudskému jedincovi, podmieňuje ho:

            - vrodená vybavenosť organizmu (stav analyzátorov)

            - individuálny spôsob prežívania (motivácie...)

            - minulá skúsenosť a doterajšie poznatky

Základné druhy vnímania: tvaru a veľkosti predmetov, priestoru a vzdialenosti, hĺbky, pohybu, času, medziľudské- sociálne

Predstavy:

·                     je obraz niečoho, čo v danej chvíli nepôsobí na naše zmyslové orgány

·                    zakladá sa na minulom vnímaní

·                    predstavivosť je psychický proces blízky vnímaniu, avšak jestvuje medzi nimi niekoľko významných rozdielov:

1.                   vnem vzniká v zmyslovom orgáne, kým predstava sa tvorí v mozgu

2.                   predstavy sú neúplné, oproti vnemom menej jasné, často v nich chýba množstvo detailov

3.                   vnem má objektívny charakter, predstava subjektívny

Predstavy môžu byť:

·                     jedinečné : konkrétny predmet, jav – predstava vlastného domu, priateľa.

·                     všeobecné – reprodukujú len najvšeobecnejšie, relatívne stále črty.

Ďalej môžu byť predstavy: zrakové, sluchové, pohybové.

Častokrát v závislosti od psychického a citového rozpoloženia človeka a nedostatku zmyslových dát  môžu vzniknúť skreslené predstavy, ktoré nazývame ilúzie.

Halucinácie sú subjektívne predstavy, ktoré nemajú objektívny podnet – rôzne hlasy, vidiny. S halucináciami sa stretávame v patológii. Môžu vznikať vplyvom niektorých látok: hašiš, ópium, alkohol, ale aj pri vysokých telesných teplotách.

Fantázia:

·                    predstava toho, čo sme v minulosti nevnímali, vytvorenie obrazov predmetov a javov, s ktorými sme sa predtým nestretli, vznik idey toho, čo ešte len bude vytvorené - to všetko vytvára osobitnú formu psychickej činnosti - fantáziu.            

·                    je vytvorenie niečoho nového v podobe obrazu, predstavy, idey, prevtelených potom do nejakej materiálnej veci alebo praktickej činnosti človeka            

·                     fantázia je čisto ľudská činnosť

·                    fantázia je akýmsi únikom zo skutočnosti 

·                    prameňom fantázie je vždy objektívna realita 

·                    fantázia je jednou z foriem odrazu skutočnosti

Druhy:

1.                  Rekonštrukčná fantázia: predstava niečoho nového pre daného človeka, ktorá sa opiera na slovný opis alebo na znázornenie tohto nového v podobe schémy, notového záznamu, výkresu a pod. Vznikajú tu teda obrazy niečoho, čo daný jedinec subjektívne nevnímal, ale čo objektívne existuje. Tento druh fantázie sa veľmi široko uplatňuje vo všetkých možných druhoch ľudskej práce. Veľmi široko sa používa vo vyučovaní.         

2.                  Tvorivá fantázia - vytvára nové druhy obrazov bez opory na hotový opis týchto predmetov alebo javov. Tento druh fantázie hrá dôležitú úlohu vo všetkých druhoch tvorivej činnosti ľudí. Taká je napr. fantázia alebo obrazotvornosť pri procese umeleckej tvorby. Tvorivá fantázia predstavuje oveľa ťažší a zložitejší proces ako fantázia rekonštrukčná.

3.                  Bdelé snenie              

Je to ešte jedna forma fantázie. Rovnako ako pri tvorivej fantázii aj tu ide o samostatné vytváranie obrazov. Bdelé snenie sa líši od tvorivej fantázie dvoma zvláštnosťami:

1.       Pri snení človek vytvára vždy obrazy niečoho želaného, kým v obrazoch tvorivej fantázie sa nemusí želanie tvorcu vždy stelesňovať v obrazoch tejto fantázie. V nijakom prípade nemožno napr. nazvať negatívny obraz Jaga zo Shakespearovho Otella nazvať želaním, snením autora.

2.       Snenie je proces fantázie, ktorý nie je bezprostredne zapojený do tvorivej činnosti, t.j. nedáva ihneď a bezprostredne objektívny produkt v podobe umeleckého diela, vedeckého objavu, technického vynálezu a pod. To však nijako neznamená, že snenie nie je nijako späté s činnosťou. Snenie je zamerané nie na terajšiu, ale na budúcu činnosť, a preto často tvorí prvý, prípravný stupeň tvorivej fantázie. Snenie je teda fantázia zameraná na budúcnosť, pričom na želanú budúcnosť.   

Pamäť:

·                    je proces odrážania minulého prežívania vo vedomí človeka

·                    v našom mozgu pamäti sa vytvárajú určité stopy zapamätávania, ktoré sa dejú v 3 fázach:       

1.                  vštepovanie/zapamätávanie: v mozgovej kôre sa utvárajú stopy pôsobením vonkajších a vnútorných podnetov, sú to tzv. stopy v nervových bunkách

·                    mimovoľný typ zapamätávania: bez úmyslu si niečo zapamätať

·                    zámerný typ: vedomé zameranie na to, čo si máme zapamätať, je to zložitejší avšak účinnejší proces ako pri mimovoľnom type

     2. podržanie/uchovanie v pamäti: ide o čas, ktorý uplynie od zapamätávania po vybavenie, reprodukciu

·                    pojem zabúdanie- proces, kde sa narúšajú stopy a dochádza ku kvalitatívnym a kvantitatívnym zmenám

     3. vybavovanie: oživovanie pamäťových stôp a uvedomenie si minulého prežívania

Realizuje sa: znovupoznanie- vybavenie si minulého zážitku, pri priamom pôsobení podnetov

                    spomínanie- vybavenie si niečoho bez vplyvu daného podnetu

Druhy pamäti: mechanická- bez logických súvislostí 

                       logická- logické vyvodenie bez mechanicky zapamätaného textu

Podľa trvania: krátkodobá- na 1,2 minúty, možno pár sekúnd

                       dlhodobá- opakovanosť

Typy pamäti: názorná- zapamätané podnety prešli cez receptor, zrakový typ sluchový,pohybový...

                     slovno-logická- uplatňujú sa tu myšlienkové operácie, hľadanie súvislostí

                     citová, emocionálna- zapamätávanie citovo-zafarbených podnetov,zážitkov

Myslenie: 

·                    znamená vždy riešiť nejakú úlohu na základe už dosiahnutých poznatkov, z ktorých človek vyvodzuje isté závery

·                    myslenie odráža bytie v jeho súvislostiach a vzťahoch

·                    myslením sa dostávame k podstate

Výsledkom zmyslového poznania sú : pocity, vnemy, predstavy.

Výsledkom myšlienkového / logického / poznania sú: pojmy súdy, poučky, všeobecné zákonitosti.

Myslenie veľmi úzko súvisí s jazykom a rečou – čo je principiálny rozdiel medzi psychikou človeka a zvieraťa.

Myšlienkové operácie: analýza, syntéza, porovnávanie, zovšeobecnenie, abstrakcia.

Analýza: rozdelenie objektu na jeho rozličné komponenty  a časti.

Syntéza: opak analýzy. Myšlienkové spájanie, zjednotenie vydelených častí.

Porovnávanie: myšlienková operácia, pomocou ktorej zisťujeme podobnosť a odlišnosť medzi viacerými javmi a predmetmi.

Zovšeobecnenie: zovšeobecnenie je logický prechod od jednotlivého k všeobecnému. Je to určovanie spoločných zákonitostí predmetov a javov.

Abstrakcia : oddelenie, vyčlenenie nejakej vlastnosti.

Konkretizácia: spočíva vo vyhľadávaní konkrétneho prvku v danej triede

                                       Formy myslenia:    pojem  -  súd  -  úsudok

Pojem :základný prvok ľudského myslenia.

Súdy: myšlienkový proces sa uskutočňuje prostredníctvom súdov. Súd vyjadruje vzťah medzi 2 pojmami.

Môžu byť: pravdivé, nepravdivé.

Všeobecný súd: Všetky rastliny majú koreň.

Zvláštny súd: Niektorí vojaci boli udatní.

Jedinečný súd:  Mesto Bratislava leží na Dunaji.

Úsudok: vyjadruje vzťah medzi 2 a viacerými súdmi.

Proces myslenia začína problémom, otázkou. Problémová situácia, riešenie problému vyžaduje myšlienkovú aktivitu.

Motivácia myslenia: i myslenie je motivované = potreba poznania + detská zvedavosť

Osobitosti myslenia:

-          samostatnosť myslenia- neaplikovať staré riešenie

-          kritickosť myslenia- nepoddávať sa vplyvu cudzích myšlienok

-          pružnosť myslenia- schopnosť meniť plán, spôsob riešenia úloh

-          bystrosť / rýchlosť / myslenia

-          hĺbka myslenia- dostať sa až k jadru veci

S myslením súvisia aj všeobecné rozumové schopnosti  - inteligencia

Inteligencia je súbor rozumových schopností; schopnosť riešiť problémy za okolností sprevádzaných neurčitosťou; Pod slovom inteligencia sa tiež rozumie schopnosť vyťažiť dôležité informácie z daného množstva pozorovaní, ktoré nám zabezpečia prežitie. Inteligenciu môžeme získavať po celý náš život, pričom zásadný vplyv má prostredie a spoločnosť v ktorej jedinec žije.

Podľa Jeana Piageta je inteligencia rovnováha adaptačných procesov.