Sociálna komunikácia

Komunikácia vyplýva z potreby človeka vymieňať si informácie s inými ľuďmi. Úplná izolácia od informácii vyvoláva psychickú depriváciu. Predpokladom dobrej komunikácie je spoločne uznávaný súbor znakov- jazyk. V sociálnej skupiny sa vyskytujú 2 typy komunikácie: 

  • vertikálna=zvislá- kde informácia ide zhora-nadol alebo naopak, príklad: nadriadený- podriadený
  • horizontálna- výmena informácii medzi členmi skupiny na tej istej úrovni, príklad: spolužiaci

Výmena informácii v rámci skupiny prebieha v informačnej sieti.

 

  • kruhová sieť- komunikácia prebieha s najbližšími susedmi
  • reťazová sieť- komunikácia iba s 1 susedom
  • ohnisková sieť- komunikácia prostredníctvom 1 osoby, ktorá má centrálne postavenie a prostredníctvom nej komunikujú medzi sebou aj ostatní členovia skupiny

     

Verbálna a neverbálna komunikácia je doplnená metakomunikačnými faktormi- tón hlasu, zafarbenie, výraz, prízvuk.

Verbálna komunikácia môže byť: hovorená alebo písaná, formálna alebo neformálna

Neverbálna- podporuje verbálnu a je dôležitá najmä pri prejavovaní emócii, ovplyvňovaní postojov a vytváraní dojmov. Neverbálne javy sú spontánne, ťažko ovládateľné, väčšinou zámerné, a preto aj dôveryhodnejšie. Poznáme viaceré spôsoby tejto komunikácie: mimické prejavy, gestické prejavy, zrakový kontakt, haptická komunikácia, proxemika, posturika..

Podmienky správnej komunikácie:  

  • jasnosť informácii
  • pravdivosť informácii
  • zrozumiteľnosť
  • rýchlosť prenosu inf.
  • spätná väzba- overenie, či inf. bola prijatá a správne pochopená

Priestor komunikácie: 

1. Intímna vzdialenosť (blízka: telesný kontakt: okolo 20-60cm)

2. Osobná vzdialenosť (blízka: 60-90cm, ďaleká: 1m-1,5m)

3. Spoločenská vzdialenosť (blízka: 1,5m-2m, ďaleká 2-4m)

4. Verejná vzdialenosť (blízka: 4-8m, ďaleká od 8m – po horizont)

 

Proces sociálnej komunikácie pritom pozostáva z nasledovných fáz:

a) zámer komunikátora podať nejakú informáciu
b) zakódovanie informácie komunikátorom (slovo, písmo, gesto, atď.)
c) odoslanie informácie komunikátorom
d) príjem informácie komunikantom
e) dekódovanie informácie komunikantom

Komunikátor musí informáciu zakódovať (vyjadriť príslušnými symbolmi) a odovzdať komunikantovi, ktorý ju musí prijať a dekódovať (pochopiť význam použitých symbolov).

Výraz osobného prejavu sa predovšetkým skladá z verbálnej a neverbálnej zložky. Slovná zložka je akoby viac spojená s oznamovaným obsahom, kým neverbálna stránka je skôr spojená s emotívnymi prvkami a vnútorným stavom komunikujúceho človeka. Jedno bez druhého nemôže existovať.