Vývinová psychológia
- študuje zmeny v správaní človeka a jeho prežívanie v čase
Vývin : duševný – proces psych. zmien, ktoré sa realizujú v určitom čase, psychika človeka sa stále
mení.
Zmeny:
- kvantitatívne – zmeny vo veľkosti, sile človeka, objem, rozsah
- kvalitatívne – niektoré vlastnosti človeka zanikajú a vznikajú nové zmeny v
detskej reči.
Duševný vývin je celistvý proces, v ktorom sa vyvíja celý organizmus. S postupom
veku sa vývin spomaľuje.
determinátny –
- biologické determinanty – dôležité vlohy, štruktúra nervovej sústavy, telesný
rast, znenie organizmu, činnosť žliaz s vnútornou sekréciou, biologické potreby,
dedičnosť,
- vonkajšie determinanty – prostredie, vlastná aktivita človeka,sociálne prostredie
Rozdelenie :
• vnútromaternicové obdobie
• novorodenecké obdobie od narodenia /1-2 mesiace/
• dojčenské obdobie /2 mesiac-1rok/
• obdobie batoľaťa
• predškolský vek
• vstup dieťaťa do školy a školská zrelosť
• obdobie dospievania /10-15 rok/
• obdobie adolescencie /15-22 rok/
• obdobie dospelosti – skorá, stredná, neskorá /22-60 rok/
• staroba /60-65 rok/ - smrť
VNÚTROMATERNICOVÉ OBDOBIE
Poznáme 3 vývinové fázy maternicového obdobia :
1. zárodočná – začína sa oplodnením a končí umiestnením zigoty v sliznici maternice /asi 1
týždeň po oplodnení vajíčka. Má 0,01 mm. Hmota v ňom obsahuje polku chromozónov.
Prebieha tu delenie a množenie buniek. Vytvorí sa spojenie s krvným obehom matky.
2. embrionálna – počuť už prvý úder srdiečka /koniec 3 týždňa/. Má rýchly vývin a tvorbu orgá –
nov /kostrová, obehová, nervová, vylučovacia, tráviaca, pľúca/. Embryo pláva v plodovej vode
a vykazuje veľkú aktivitu. Na konci 2. mesiaca fáza je spojená s pohybmi. Dieťa už vtedy
reaguje. Objavuje sa kopanie, plod je vtedy najcitlivejší.
3. fetálna – začína sa 12.týždňom a končí pôrodom. Dieťa sa hýbe. Orgány sa zdokonaľujú, dieťa
sa hýbe a je možné rozlíšiť stav dieťatka. Dajú sa spoznať reakcie plodu. Reaguje na zvuk,
tlak, bolesť. Plod si vyhľadáva najpohodlnejšiu polohu v brušku. Existuje už interakcia
s matkou. Odporúča sa, aby sa matka s ním rozprávala. Závažné sú zmeny prostredia matky.
Môže ho často poškodiť. Je to príčinou 80% vrodených chýb.
Najkritickejší je 15-70 deň od počatia. Čím skôr vývinová porucha vzniká, tým je porucha
závažnejšia.
Mozog je najcitlivejší. Pôsobia naň vplyvy :
• chemické – cigarety, alkohol, drogy, lieky.....
• fyzikálne – rengén, vibrácie, silné zvuky, ožarovanie.....
• biologické – životospráva, príliš vysoký vek rodičov.....
• psychické – stresy.....
NOVORODENECKÉ OBDOBIE
Začína sa pôrodom a končí, keď dieťa je fyzicky zdatné podmienkam /1-2 mesiac/. Je schopné
ovládať prostredie. Dieťa spí 20 hodín denne.
Novorodenec reaguje na väčšinu podnetov pohybom. Je vybavený množstvom reflexov. Reflexy sú
spoločné pre novorodenca, aj pre dospelých.
• normálne reflexy – sací, uchopový
• nepodmienené reflexy – sú dôležité , tak sa novorodenec prispôsobuje novým podmienkam
Obranné schopnosti ostávajú, niektoré zmiznú. U novorodenca vznikajú učením podmienené reflexy
Najskôr v potravovej oblasti.
Novorodenec dokáže zrakom odlíšiť hĺbku a reaguje obrannou reakciou na pohyb. Dokáže vyhľadá-
vať to, čo mu je príjemné, vyhýba sa nepríjemnému. Vnímanie novorodenca je do 30 cm. Pozitívne
reaguje na hlas matky. Pri dotyku vyvíja plazivý pohyb, vyvíja prvé základy sociálnych interakcií
/novorodenec na tele matky/.
Každý človek by mal veľmi citlivo reagovať na správanie novorodenca. Nemali by sme na neho
šušľať, pozor na výrazy tváre. Rodičovské správanie by malo byť zosúladené so správaním
novorodenca. Dochádza do súladu pri kŕmení, kúpaní, prebaľovaní, komunikovaní. Keď dieťa plače,
túži po sociálnom kontakte. Stačí ho položiť k sebe do postele a chytiť ho za ruku.
Matka by si mala zvyknúť na rytmus dieťaťa a primerane reagovať. Dieťa od začiatku potrebuje
osobu, ktorá sa mu venuje. Matku v nutnom prípade môže nahradiť iná osoba, ale len jedna!
Kvalita skorých interakcií je rozhodujúca vo vzťahu rodičmi a pre vývin seba ponímania dieťaťa
v neskoršom veku. Treba, aby sa dieťa naučilo nadväzovať sociálne kontakty. Dieťa by malo prežívať
pocit bezpečia a pocit, že svet okolo neho je zrozumiteľný.
Novorodenec reaguje na cudzích ľudí plačom. Matka by sa mala s dieťaťom rozprávať stále nahlas.
DOJČENSKÉ OBDOBIE
Toto obdobie sa začína od 1-2 mesiacov až po 1 rok. Dieťa začne rásť, priberať.
Vyvíjajú sa pohyby nôh a hmatové pocity poskytujú prvé informácie o svete.
Okolo 3.mesiaca má spevnenú hlavičku, pozoruje predmety, ľudí, všetko berie, odhadzuje. Dieťa
vykonáva pohyb smerom k predmetu. Rozpoznáva osoby, objavuje sa farebné vnímanie /páčia sa mu
ostré farby/. Okolo 4.-5.mesiaca sedí oporou, od 6.mesiaca bez opory. Manipuluje s predmetom,
rozlišuje tóny, vníma melódiu, rytmus.
Okolo 9.mesiaca sa samo posadí, s oporou sa postaví, vníma aj malé detaily a objavuje vzťahy
medzi predmetmi. Hovorí prvé slovká.
V 1.roku už má chodiť s oporou, rozumieť slovám, používať známe prostriedky za nových okolností.
Dojča je predvetové obdobie /používa slová, ale nespája ich do viet/. Napodobňuje a chápe význam
niektorých slov. Je tu nadviazanosť na matku.
OBDOBIE BATOĽAŤA
Toto obdobie trvá od 1 roku až po 3 rok. Hlavnou činnosťou je hra.
Dieťa už chodí samostatne, ale tá chôdza je ešte neistá. Istejšia začína až pri konci. Dieťa lezie.
Keď ide zo schodov, musí sa držať, dokáže už ako 2-ročné komunikovať.
1.rok = hovorí, samo pre seba si rozpráva, samo si odpovedá, pýta sa, objavujú sa gestá – ukazuje.
Vie si uvedomiť, to čo ono a tak sa rozvíja reč.
Dieťa dokáže už pomáhať pri obliekaní, má sa vedieť najesť lyžičkou, zaobchádzať s hrnčekom, učí
sa dodržiavať osobnú čistotu.
2.rok = chápe symbolický význam slov, rozumie väčšiemu počtu slov, dokáže používať už aj vety
/200-300 slov pozná/. Dieťa vie, že každá vec má svoje meno a preto sa pýta „čo je to“. Začína už
slová spájať. Koncom tohto roku by sa malo samo pýtať na wc. Horšie je, keď sa nie pri hre počurá.
Dieťa sa zdokonaľuje pri stolovaní. Má vedieť, že si má pred jedlom umyť ruky, čistiť zuby, česať sa...
Tu nastáva vývin.
3.rok = používa 1.osobu /ja/, ale vývin reči je individuálny. Niekedy dieťa ešte nehovorí o sebe, ale
preto, že keď robí, tak rodičia hovoria /pozri čo on robí/, a tak si tiež niekedy hovorí aj v 3.osobe.
Dieťa v tomto období začína objavovať všetko nové, používa známe veci v nových situáciách.
Dokáže mať náhly vzhľad do neznámej situácie. Niekedy napodobňuje nejaký model. Môže to byť aj
model, ktorý nie je tam prítomný. Treba dávať pozor, čo pred dieťaťom hovoríme a robíme, lebo rýchlo
si všetko zapamätá. Tu fungujú všetky zložky pamäte – zapamätanie, vybavovanie, vštepovanie.
Pamäť u detí je veľmi konkrétna. Sú tu prvé prejavy fantázie. Funguje tu personifikácia – dieťa oživuje
neživé predmety a dáva mu ľudské vlastnosti. Používa slová založených na nepodstatných
vlastnostiach. Vytvára si primitívne úsudky, a to symbolické myslenie sa prejavuje tak, že dieťa napr.
kŕmi bábiku guličkami. Začína tvoriť súvetia, komunikuje. Má veľkú potrebu pohybu a činnosti,
spoločenského kontaktu.
Citová stránka – dieťa je silná závislosť od matky. Keď je dieťa odlúčené od matky, nastáva
separačná úzkosť = najprv protestuje, kročí, volá, plače, potom nastáva fáza odpútavania sa a potom
sa môže pripútať k niekomu inému, kto je pri ňom. Také reakcie u detí sú prirodzené. To dieťa má
vtedy pozitívny fakt k matke. Dieťa dokáže sledovať vytýčený cieľ, ale aj voliť prostriedky. Vie zvoliť aj
medzi rôznymi motívmi a začína si uvedomovať svoje „ja“.
Ku koncu 3.roka nastáva obdobie vzdoru – uvedomovanie si samostatnosti. Dieťa hodí sa o zem,
vymáha si niečo čo nemôže a chce to dostať. Dieťa treba ignorovať, ak si niečo vymáha a chce to za
každú cenu /v obchode, ak niečo chce/.
Keď je dlhé odlúčenie od matky, môže dôjsť k narušeniu vzťahu. Dieťa akoby a vracia k nižšej
úrovni návykov, čo malo predtým utvorené. Receptom býva hra, činnosť. Tu hra mu pomôže prekonať
separáciu. Prevládajú rolové hry. Dieťa to ma odkukané, samo zohráva rolu dieťaťa a očakáva na svoje prejavy
odpoveď.
DIEŤA PREDŠKOLSKÉHO VEKU
- je to vek od 3-4 rokov do 6-7 roku. Je to obdobie, kde dominuje hra – hlavná činnosť = rolové hry,
pozerajú rozprávky, konštrukčné hry, hry pravidlami.
Telesný vývin : zrastá funkcia nervovej sústavy, keď si dieťa vie samo vystačiť – samoobsluha.
Rozhoduje sa, ktorá ruka bude, či pravá alebo ľavá. Sú ľudia, ktorí vedia pekne písať aj ľavou rukou
aj pravou rukou. Niekto robí iba ľavou rukou niektoré činnosti a ostatné pravou rukou.
Vzrastá citlivosť analyzátorov. Pre toto dieťa je najdôležitejšia farba a tvar predmetov. Sú to tie
predmety, ktoré najviac používa. Začína sa rozvíjať úmysel – má pozornosť, pamätá si úmyselne.
Zapamätá si na základe farebnosti, podľa tvarov, polohy, vzrastá rozsah – zapamätá si viac
predmetov. Keď je citovo podfarbené, zapamätá si viac.
Rastie záujem o hovorenú reč – dieťa vie básničky, pesničky. Reč slúži k regulácii správania. Dieťa
rozpráva, čo robí. Začína pomáhať doma, má vzťahy už aj v materskej škôlke, čiže vzťahy aj mimo
domova. Narastá slovná zásoba, zo začiatku vie 300 – 400 slov. Koncom obdobia nastáva zásoba 3
500 – 4 000 slov a viac. Dievčatá sú ukecanejšie. Koncom obdobia sa treba započúvať, a ak je
potrebná pomoc, tak treba ísť za logopédom /poruchy reči/. Dieťa si rozvíja reč, často je tam úplný
monológ, nielenže si komentuje, ale rozpráva sa napr. s bábikou, priateľom, ktorý tam nie je.
Intenzívny rozvoj rozumových schopností – rozvíja sa z predpojmovej úrovni do názorného
myslenia.
Citový vývin : rozvíja sa sociálna aktivita dieťaťa – vzťahy k ľuďom sa začínajú. Vyvíja sa sociálna
kontrola a a vnútorná orientácia, ktorá sa preberá od rodičov, učí sa podľa uznávaných noriem
spoločnosti. Dokáže sa správať podľa príkazov a zákazov. Dieťa so osvojuje sociálne role – vzorce
správania, postoj k rodičom, od malých detí zo škôlky /od pani učiteľky/.
Sociálny vývin : ide pomaličky a závisí od množstva kontaktov. Od vzájomných vzťahov závisí citový
vývin, či bude dieťa sociálne alebo prosociálne – závisí od skúseností.
VSTUP DIEŤAŤA DO ŠKOLY
Každé dieťa by malo chodiť do materskej škôlky. Už vie, čo a od neho očakáva. Dieťa sa dokáže
sústrediť. Neobsedí v kľude. Znaky neprispôsobovania sú – plač, neposednosť, vyrušovanie,
hyperaktívne dieťa.../
Keď ide do školy skôr, môže byť neúspešné, veľmi to zlé strávia a majú strach ísť do školy alebo sú
ustaté. Príprava dieťaťa doma nemá trvať dlhšie ako hodinu, no niekedy ho rodičia nútia. Vtedy
a objavujú problémy – niečo ho bolí, vyhovára sa. Dieťa je niekedy nezrelé pre školu. Dieťa musí
vedieť, keď ide do školy. aby bolo zrelé.
Po fyzickej stránke : musí byť prirodzená hmotnosť, postava, končatiny predĺžené, hlava už nepripadá
väčšia.
Vyvíja sa jemná motorika pre písanie. Malo by nakresliť krúžky, štvorčeky, domčeky, trojuholníky,
autá, ľudí /kresba by mala mať detaily – vtedy je zrelé/. U detí, keď je zlé prostredie, tak nakreslia
zvláštne postavičky. Je treba vizuálna motorická koordinácia reči.
Určitá zrelosť poznávacích procesov : treba vedieť, či dieťa je schopné učiť sa /nie len na výsledok
učenia, ale aj spôsob ako ten výsledok dokáže/. Chápe svet realistickejšie. Dieťa prestáva byť závislé,
malo by vedieť čakať. Začína logicky uvažovať.
Vnímanie je také, že dieťa si vyberá, čomu bude venovať pozornosť. Ešte stále je fantázia, le už
realistickejšie. Dieťa sa má vedieť sústrediť, mala by sa rozvíjať pamäť, a to mechanická a logická.
Zrelosť po stránke citovej, motivačnej a sociálnej : malo by vedieť dokončiť úlohu, malo by byť
samostatné, nemala by byť závislosť od rodičov. Dieťa je aktívne a bez opory, vie samo podriaďovať
sa, nájsť si miesto u ostatných detí.
Testy školskej zrelosti : musí byť vizuálna motorická schopnosť, jemná motorika, schopnosť diferenco-
vať, pamäť, pozornosť, rozumové schopnosti, rozvoj reči.
Vývin po stránke citovej a sociálnej : dieťa musí rozlíšiť základné farby – tu sa zúčastňuje psychológ,
pedagóg, niekedy logopéd, pediater. Ak dieťa nie je zrelé do školy, tak odklad môže byť iba 1 rok, ak
je predpoklad, že dieťa za ten 1 rok všetko dobehne. Ak nie, dieťa ide do prípravnej triedy. Niekedy
sa stáva, že učiteľku veľmi uznávajú, no netrvá to dlho, len v 1. triede /ani rodičia nemajú pravdu, len p.
učiteľka/.
MLADŠÍ ŠKOLSKÝ VEK
Dieťa má zvládnuť tieto vývinové úlohy : vytvoriť zodpovedajúce motorické zručnosti /písanie,
čítanie, počítanie.../, má i vytvoriť celkový postoj k sebe, vzťahy a postoj k rovesníkom a sociálnym
skupinám. Tu sa vyvíja svedomie a morálka a dieťa si začína vytvárať systém hodnôt. Hlavnou
činnosťou je učenie a nie hr. Ak sa hrajú, tak sú to hry s pravidlami. Školák je zameraný na to, čo je
a ako to je. Zaujíma sa o knihy, dáva prednosť realistickým knižkám a vo vzťahu je veľmi aktívny, chce
všetko preskúmať.
Telesný vývin : mení sa pomer tela a nôh, kostra je mäkká a pružná, končí sa asifikácia, rast je
plynulý, dozrievajú vnútorné orgány a vplyv majú žľazy. Rastie už trvalejší chrup. Dieťa potrebuje spať
9 – 10 hodín. Zlepšuje a hrubá a jemná motorika, koordinácia.
Poznávacie procesy :
Zmyslové vnímanie = závisí od kvality podnetov, kde to dieťa žije.
Predstavivosť – predstavy sú názorné, silne citovo zafarbené. Vyrovnávajú a vnemovým obrazom.
Fantázia – je živá, pretvárajú tu ešte detské klamstvá = omfabulácie. Dieťa nevie čo je pravda a čo
nie. Rozvíja sa pamäť, ale mimo vôľová pamäť. Prebieha čoraz častejšie na základe logického
myslenia. Dieťa sa učí chápať.
Citový vývin : dieťa sa začína báť konkrétnych /reálnych/ vecí. Keď sa dostanú do konfliktov, rieši sa
to agresiou.
Rozvíjajú sa vyššie city.
Deti majú zmysel pre zodpovednosť. Formuje sa tu aj vzťah k práci. Objavujú sa prvé kritické
výhrady /9-10 rok/. Vstupujú do vzťahu medzi sebou /skupinka chlapci a dievčatá/. Skupinky sú
z jedného pohlavia.
Deti sú veľmi citlivé na spravodlivosť a na tresty. Učiteľ keď ich trestá, má zdôvodniť začo a prečo.
Dieťa svoje správanie ešte stále modeluje podľa rodičov, ale aj podľa učiteľov a spolužiakov.
Rastie schopnosť seba regulácie – vie potlačiť niektoré svoje city, dokáže skrývať čo i myslí.
Sociálny vývin : dieťa si uvedomuje, že dokáže potlačiť svoje city pred ostatnými, ale pred sebou nie.
Pre vývin vôle je dôležitá dôsledná výchova – pozitívne vzory.
Vnútorná kontrola nie je ešte pevná. Je potrebná podpora. S týmto súvisí aj vývin morálneho
vedomia a konania.
VEK PUBERTY – STARŠÍ ŠKOLSKÝ VEK
Je to obdobie dospievania. Prvými známkami pohlavného dozrievania končí sa obdobie pohlavnou
zrelosťou. / 11 - 12 rok –- 15 - 16 rok /
Charakteristika : znakom dospievania sú disproporcie, disharmónia – zrýchľuje sa telesný rast do
výšky, hmotnosť, predlžujú sa končatiny. Sú tu pohlavné rozdiely už značné. Menia sa organové
funkcie. Pohlavné žľazy začínajú svoju činnosť. Sú nešikovní, majú tvrdé pohyby. Urýchľuje sa rast
orgánov a tkanív, ku koncu už rast nie je taký prudký.
Zlepšuje sa koordinácia, zmysel pre rovnováhu, menia a črty tváre. Znižuje sa schopnosť ovládať telo.
Psychická stránka :
Vnímanie – sa mení na analytické – rozlišuje detaily, je presnejšie, cieľavedomé, pozorovanie,
predmetom pozorovania a stáva vlastná osoba.
Pamäť – sa kvalitatívne mení, prevláda logické zapamätanie, vzrastá slovná pamäť
Pozornosť – koncentrácia je biedna. Zámerná pozornosť už by mala dosahovať. Rastie rozsah
pozornosti a schopnosť prenášať pozornosť.
Fantázia – je živá a bohatá
Reč – sa obohacuje, rastie slovná zásoba, vyjadrovanie je niekedy drsné, hlasité, strieda sa
uvravenosť, je schopný sa učiť už na základe logického myslenia. Rastie myslenie, dokáže symbolicky
myslieť, aplikuje dosť logických operácií. Myslenie je veľmi kritické, je dosť nespokojný, robí unáhlené
závery. Je kritický, hlavne ku dospelým.
Citový vývin : je uvoľňovanie od rodiny a uniknúť od rodiny. Niektorý rodič núti dieťa samostatnosti, iný
ho viaže na seba. ale dieťa s ním manipuluje, kritizuje ho. Odmieta rodičovskú kontrolu. Má potrebu
zaradiť sa k rovesníkom. Objavujú sa prvé lásky.
Potreby – byť uznávaný, akceptovaný, komformity /prispôsobiť sa/, pohybu, ale to všetko ovplyvňuje
prostredie, kde žije. Objavuje sa vplyv rodičov, ale aj skôr kamarátov. Niektorí si vyberajú zlé vzory –
vandalizmus, drogy, alkohol... .
Vôľa – dokážu prekonávať prekážky, plniť povinnosti, ale treba chcieť. Objavuje a aj záujem
o budúce povolanie. Voľbu povolania ovplyvňuje – niekto riadi podľa vlastného želania, skôr je vplyv
rodičov. Môže mať určité želanie, ale predstavy sú iné : podľa kamarátov a o úsilie sa realizovať.
ADOLESCENCIA
Je to 16, 17 rok –- 21, 22 rok. Tu už dochádza k upokojeniu, čiže už dozrieva po stránke telesnej
a psychickej, ale zdôrazdňujú sa tu aj osobnostné rozdiely. Stavia si ciele, vstupujú do zamestnania, zbierajú
životné skúsenosti.
Skorá dospelosť :
• vyberie si povolanie
• voľba životného partnera
• osamostatňuje sa a prechádza na seba kontrolu
• je samostatný v rozhodovaní
• nadobúda citovú rovnováhu
• dokáže objektívne riešiť situácie
• dokáže riešiť problémy
• myslenie je samostatné
• má utvorený svetonázor
• má životný cieľ
Telesný vývin : vzrastá výkonnosť a vytrvalosť. Dokáže ovládať sexuálny pud. Objavujú sa tu kultúrne záujmy,
zvýrazňujú sa talenty. Má záujem o spoločenské dianie. Pri rozhodovaní je odvážnejší .
Dokáže prekonávať prekážky. Vzťah k sebe je sebazdokonateľnejší. Usiluje sa,
aby poznal sám seba. Niekedy má však problém s kompromisom.
Formuje sa, či bude veriaci alebo nie. Dôležitý je životný štýl, ale stále je od štýlu dospelých odlišný.
Zúčastňuje sa už spoločenského života. Osobnosť sa rozvíja.
Sociálne vzťahy : medzi dospelým sa utvára vzťah vzájomného rešpektovania. Neznáša však
autoritatívnosť, iróniu, podceňovanie, hrubé zaobchádzanie... . Vzťahy k druhému pohlaviu sa
prehlbujú. Vznikajú manželstvá. Sú aj partnerstvá, ktoré sú založené na priateľstve z ekonomických
dôvodov.
DOSPELOSŤ
- je to najdlhšie obdobie
Delíme ho na 3 fázy :
1. skorá: 20/22 – 25
2. stredná: 26 – 45
3. neskorá: 46 – 65
Skorá dospelosť : má schopnosť reprodukovať svoj druh. Už je tu samostatnosť a zodpovednosť.
Upevnila sa tu identita človeka. Identifikuje sa s rolou dospelého. Má svoje ciele. Niektorí už majú
založenú rodinu a deti. Väčšina pracuje.
Z psychického hľadiska :
Zdokonaľuje sa analyticko – syntetická činnosť analyzátorov, zlepšuje sa vnímanie. Po citovej
stránke človek je zrelý – rovnováha, upokojenie, umiernenosť v prejavoch. Človek sa stáva
vyhranenou osobnosťou.
Stredná dospelosť : objavuje sa upevňovanie identity, proces pokračuje. Je to vrchol procesu, života.
Je to rovnováha medzi procesom evolúcie a involúcie.
Po fyzickej stránke :
Je stále výkonný. Pamäť mu pomaly slabne ale slovno – logická nie. U niektorých upadajú sexuálne
záujmy. Ku koncu stredného obdobia dochádza k novej integrácii – deti odchádzajú z domova.
Človek v dospelosti je zrelý, nezávislý. Priateľstvá sú širšie. Vie, na čo má a na čo nie.
Výkonná profesia :
Je tu motivácia hmotná, a to pomáhať ľuďom alebo realizovať svoje schopnosti v povolaní. Vo
voľnom čase sa zaoberá rôznymi aktivitami.
Neskorá dospelosť : je to prechodné obdobie – bilancovanie. Človek sa obracia do seba. Klesá
výkonnosť, spomaľujú sa základné funkcie. U žien nastáva klimaktérium – problémy so sexom. Svaly
strácajú pružnosť, koža schne – je to individuálne. Nastáva zmena v mozgových a miechových
cievach. U mužov sa zvyšuje sexuálny pud. Uvažujú reálnejšie, objektívnejšie, hlbšie – ľudia sú
tolerantnejší.
Skleróza – pamäť sa oslabuje. Nastáva zmena v dennom režime.
STAROBA
Starnutie je jav podmienený činiteľmi :
• biologické
• dedičnosť
• ekologické /životné prostredie/
• sociálne prostredie
Znamená ubúdanie síl, zanikanie určitých vlastností. Človek už nie je prispôsobivý. Kompenzuje
ubúdanie síl inými činnosťami.
60 – 65 starnutie
70 – 75 staroba
Telesný vývin :
Dochádza k atrofii svalstva, spomaľuje sa látková výmena, znižuje a hmotnosť, koža stráca pružnosť,
má vrásky, zmenšuje sa dĺžka kostry a kosti sú jemnejšie. Zhoršuje sa kvalita zubov, svalová hmota
sa zmenšuje, zhoršuje sa činnosť srdca, pľúc, obličiek, zhoršuje sa krvný obeh, kornatejú cievy, tlak
sa zvyšuje, znižuje sa činnosť zmyslových orgánov. Potrebuje častejšie oddych.
Psychické vnemy :
Zhoršuje sa orientácia, pamäť, zrak, sluch. Bežné veci zabúda. Niečo nové si ťažko pamätá a to staré
si uchováva. Má problém si spomenúť napr. čo robil. Spomienky sú už niekedy skreslené.
Inteligencia sa znižuje. Znížená je aj schopnosť prispôsobiť sa. Je pomalší. Keď rieši
problém, tak to stráca hĺbku. Niekedy aj myslenie stráca logiku. Je kritický.
Sociálne vzťahy:
Niekedy žijú u svojich detí. Vychádzajú spolu dobre alebo ho dajú do domova dôchodcov. No
niekedy domov dôchodcov zle znášajú,tí ktorí sú tam daní proti svojej vôli.
Starý človek má aj nové sociálne role – rola starého rodiča, prarodiča. Sociálne zariadenie závisí od
aktivity duševnej, fyzickej a od záujmov. Udržiavanie priateľských vzťahov je problém. Niekedy
pomáhajú pri výchove vnúčat a pravnúčat, ale nemajú sa stavať aktívne ku výchove. Dobré je, keď sú
otvorení voči všetkému. Dôležitá je schopnosť tešiť sa z nových vecí.
